Testovanie kyseliny sebakovej sa vykonáva predovšetkým s cieľom posúdiť čistotu a zloženie suroviny a overiť jej vhodnosť pre následné výrobné procesy. Bežné testovacie parametre zahŕňajú vzhľad, čistotu, číslo kyslosti, obsah vlhkosti, teplotu topenia a úroveň príslušných nečistôt. Medzi nimi je čistota kľúčovým ukazovateľom kvality. Keďže kyselina sebaková je dikarboxylová kyselina, jej karboxylové skupiny možno analyzovať titráciou; štandardný alkalický roztok neutralizuje karboxylové skupiny vo vzorke, čo umožňuje vypočítať číslo kyslosti na základe objemu spotrebovaného titračného činidla spolu s inými analytickými metódami na vyhodnotenie kvality produktu.
V laboratóriu je acidobázická titrácia štandardnou metódou na stanovenie čísla kyslosti. Presne odvážená vzorka kyseliny sebakovej sa rozpustí vo vhodnom rozpúšťadle, pridá sa vhodný indikátor a roztok sa titruje štandardným roztokom hydroxidu draselného (alebo inej zásady) známej koncentrácie. Po dosiahnutí špecifikovaného koncového bodu sa zaznamená objem spotrebovaného štandardného roztoku a hodnota kyslosti sa vypočíta pomocou hmotnosti vzorky a koncentrácie titrantu. Aj keď je táto metóda relatívne jednoduchá a vhodná na rutinnú kontrolu kvality počas výroby, počas skutočného testovania je potrebné dbať na to, aby sa zabezpečilo úplné rozpustenie vzorky a presné určenie koncového bodu titrácie, aby sa minimalizovali chyby merania.
Okrem stanovenia čísla kyslosti možno na analýzu čistoty a obsahu organických nečistôt kyseliny sebakovej použiť chromatografické metódy. Plynová chromatografia (GC) alebo vysokoúčinná kvapalinová chromatografia (HPLC) oddeľuje kyselinu sebakovú a jej nečistoty na základe ich retenčného správania v chromatografickej kolóne, čo umožňuje analýzu zloženia vzorky prostredníctvom údajov, ako je plocha píku. Pre stupne kyseliny sebakovej vyžadujúce vysokú čistotu poskytuje chromatografická analýza jasnejší obraz o hladinách hlavnej zložky v porovnaní s nečistotami. Na základe vlastností vzorky by sa mali zvoliť vhodné chromatografické podmienky a na kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu by sa mali použiť zodpovedajúce referenčné štandardy.
Stanovenie bodu topenia a spektroskopická analýza sú tiež bežne používané doplnkové metódy na hodnotenie kvality kyseliny sebakovej. Kyselina sebaková má relatívne dobre definovaný rozsah teploty topenia; meranie teploty topenia pomáha odhaliť prítomnosť významných nečistôt. Medzitým môže infračervená (IR) spektroskopia potvrdiť chemickú štruktúru identifikáciou charakteristických absorpčných píkov spojených s funkčnými skupinami, ako sú karboxylové a metylénové skupiny. Pre vzorky vyžadujúce komplexnú kontrolu kvality je možné kombinovať metódy ako titrácia, chromatografia, stanovenie teploty topenia a infračervená spektroskopia na vyhodnotenie čistoty a štruktúry kyseliny sebakovej z rôznych hľadísk, čím sa zabezpečí, že surovina spĺňa požiadavky na výrobu polyesterov, polyuretánov a iných polymérnych materiálov.